Poruchou farbocitu trpí každý dvanásty človek na svete

 „Prosím ťa, prines mi to béžové tričko. A tyrkysové nohavice, miláčik…“ Miláčik je bezradný. „Ešte tak červenú, zelenú, modrú.. ale toto, to sú čo za farby…???“

O farbosleposti, prípadne poruchách farbocitu, sa veľa nehovorí. Väčšina z nás tuší, že existuje, ale už málokto vie, že farboslepý je napríklad každý dvanásty muž (8 – 10 %  mužov a 0,5 %  žien trápi rozoznávanie farieb).  Ale inak sa s farbosleposťou dá vcelku normálne žiť.

Čo je farbosleposť?

Farbosleposť (odborne daltonizmus) je porucha farebného videnia ľudského oka.  Jej medicínsky názov je odvodený od mena anglického prírodovedca Johna Daltona, ktorý touto poruchou sám trpel a vedecky ju v roku 1794 popísal. Možno vás zaujme, že farbosleposťou trpí až 9% našej populácie, teda zhruba každý dvanásty človek.

Na sietnici oka sú dva typy svetlocitlivých  buniek, tyčinky a čapíky. Tyčinky sú zodpovedné za vnímanie svetla a tmy, čapíky za vnímanie farieb. Pre každú základnú farbu, teda zelenú, červenú a modrú, existuje jeden druh čapíkov. Pri vrodenej poruche vývoja čapíkov napríklad človek nevie rozlíšiť červenú a jej odtiene.

Pre vrodenú poruchu farbocitu neexistuje liečba, ale je možné ju do určitej miery korigovať optickými pomôckami – okuliarovými sklami so špeciálnymi filtrami.

Vrodené poruchy farbosleposti

Vrodené poruchy farbosleposti môžeme rozdeliť  podľa stupňa poruchy farebného videnia na:

• Trichromáziu – zníženie vnímania jednej zo základných farieb (v sietnici sú prítomné všetky 3 druhy čapíkov, ale jeden typ nefunguje správne).
• Dichromáziu –  v sietnici sú len 2 funkčné typy čapíkov, ide najčastejší typ poruchy farebného videnia.
• Monochromáziu –  človek nemá schopnosť farebného videnia a hovoríme o úplnej farbosleposti. Čapíky v sietnici sú buď porušené, alebo sa vôbec nevyvinuli.

Farbosleposť je porucha vrodená, a teda dedičná. Zriedkavo sa môže objaviť aj získaná farbosleposť, napríklad pri dlhodobom vystavení sa niektorým škodlivým chemikáliám, alebo pri patologických stavoch na sietnici.

Dedičnosť farbosleposti je viazaná na pohlavie

Ženy, dcéry farboslepých otcov, majú 50 % riziko, že  budú tiež nositeľkami génu pre farbosleposť.  Synovia žiaľ, nakoľko majú len jeden X chromozóm, budú všetci farboslepí.

Urobte si test farbocitu!

Farbocit  je možné najjednoduchšie  otestovať pomocou takzvaného Ishiharoveho testu. Test obsahuje niekoľko obrazcov, kde je úlohou prečítať číslo alebo písmeno zložené z farebných bodiek,  obklopených bodkami inej farby. Ľudia bez poruchy farbocitu vidia na obrázku čísla, prípadne písmená. Ľudia s určitou poruchou farbocitu čísla uprostred obrázka nevidia, prípadne rozoznávajú len niektoré, pretože určité  nedokážu farby od seba odlíšiť.

A napokon  – aké je byť farboslepý?

Veľmi zriedka sa vyskytuje farbosleposť na všetky farby (čiernobiele videnie) a je súčasťou vrodených syndrómov.  Skúška farbocitu patrí medzi základné vyšetrenia pred absolvovaním vodičského kurzu. Pokiaľ ale pacienti odlišujú základné farby, šoférovať môžu. Opatrne.

PS: Viete o tom, že…?

Aj populárny modorooký herec Paul Newman nerozlišoval niektoré farebné odtiene. Farboslepý bol tiež spisovateľ Mark Twain.

MUDr. Lucia Kvapilová

Lekárka v špecializačnom odbore oftalmológia